Zdroj

Zdroj: Google

Zdroj: google

V tomto článku vám chcem oznámiť, že odchádzam na týždeň do Talianska, kde nebudem mať prístup k internetu, a neberiem si ani notebook. Takže tím pádom neviem ako to bude z článkami. Áno, dajú sa naplánovať, ale keď som to už pred nejakým časom skúšala, vôbec sa to nezverejnilo.. Dala som čas 8:00, prišla som sa na to pozrieť o 13:00 a nič. Článok nebol zverejnený ale naplánovaný áno.

Nieje to tak že by som nemala napísané články, mám ich napísané, aj naplánované len či sa zverejnia to je druhá vec.. 

Zajtra pred odchodom chcem stihnúť ešte vydať jeden článok, ale nič nesľubujem pretože neviem či to budem všetko stíhať, pretože nie som ešte ani poriadne pobalená. 

Každopádne keď prídem, chcem nabehnúť na starý režim a normálne pokračovať. Len bude to do konca prázdnin trochu hektické, pretože nebudem doma, takže nebudem mať styk z väčšinou kozmetiky a neviem ako budem fotiť. 

Takže sa bojím že to budú len články typu tag a podobne. Budem sa snažiť vymyslieť niečo lepšie. 

Prosím, napíšte mi do komentára, o aký článok by ste mali záujem a aký máte radi (aj nainýh blogoch) a ak to bude v následujúcich týždňoch napísať, tak to určite bude. 

Ďakujem.

Ahojte, dnešní článok bude niečo úplne iné ako býva na tomto mojom blogu. Dlho som premýšľala či ho napíšem alebo nie. Nakoniec som sa rozhodla že áno, nie preto aby som sa tu sťažovala aký mám len ťažký život. Ale preto, aby som trochu pomohla vám ak si takým niečim prehádzate, alebo máte blízkeho z touto chorobou.

Už veľmi dávno som začala sledovať rôzne blogy a youtuberky. Začala som po tom túžiť, páčilo sa mi to, predstavovala som si byť ako oni. Viac ma lákal ten youtube ale na to je potreba mať výbornú kameru, statív a takéto vecičky okolo toho. Zmierila som sa s tým že proste nebudem mať nikdy blog a nebudem youtuberka. Naďalej som sledovala všetko možné čo ma bavilo a zaujímalo ale stále mi to vŕtalo v hlave. Potom sa stala jedna veľká vec ktorá mi zmenila život a už nikdy nebude taký aký býval. V tej dobe keď sa to dialo som stratila záujem o blogovanie, čítanie blogov, pozeranie videí. Bola som úplne bez nádeje a sily. Ak by ste chceli vedieť čo sa vtedy dialo, napíšte mi do komentára a ja by som na to možno potom spravila článok. Ale napoviem vám, postihla ma zákerná psychická choroba s ktorou bojujem do dnes a myslím že sa úplne nevyliečim nikdy. Keď som si pobudla na liečení, tak sa môj stav o tisíc krát zlepšil a ja som mala znovu chuť čítať všetky možné blogy a všetko tak ako predtým. A hlavne som sa chcela nejakým spôsobom odreagovať, nemyslieť na zlé veci, chcela som si nájsť koníček a tak som premýšľala a premýšľala a uvedomila som si že vec ktorá ma najviac baví je blogovanie. Preto som si tento blog založila a neľutujem to. Mám koníček ktorý ma baví a aj keď môj blog skoro nikto nečíta, mám radosť že môžem také niečo robiť.